Výťah nie je moderný vynález, ale...

Samozrejme, pokrok je veličina nezastaviteľná a tak sme si aj na vysoký štandard výťahov začali postupne zvykať. Už vieme, že výťahy nemusia byť len ťažko dopadajúce kabíny, kde keď sa poriadne nezatvoria vnútorné dvierka, z miesta sa nepohneme. A nemusia byť ani počmárané, nevábne, s veľkými, ťažko ovládateľnými tlačidlami.

Príkladom moderných rýchlovýťahov sú aj tie, ktoré sú inštalované v Manhattane. Dva osobné a jeden nákladný výťah budú poľahky stíhať isto neraz hektické tempo obyvateľov domu, ktorých nebude málo. Veď dom má 161 bytových jednotiek. Výťahy sú kvalitné, s moderným dizajnom a z najnižšieho na najvyššie podlažie, teda až do výšky 87 metrov sa dostanú za 25 sekúnd. Ich dodávateľom je prestížna značka KONE, ktorej počiatky siahajú do roku 1910, kedy bola táto spoločnosť založená v jednej zo severských krajín, vo Fínsku. Prvé výťahy tu začali vyrábať v roku 1918.

No história výťahov je podstatne staršia, ako by sa mohlo zdať. Prvý výťah zostrojil grécky učenec Archimédes asi v roku 236 p.n. l. Kabína visela na kovovom lane a do výšky ju zdvíhal ručný vrátok. Svoj výťah mal aj rímsky cisár Nero (37 – 68 n. l.). Jeho výťah mal dokonca bezpečnostné zariadenie a to kožený nafukovací vak, ktorý mal zmierniť následky prípadného pádu.

Oveľa neskôr jazdil výťahom aj pápež vo Vatikáne. Pápežský výťah bol poháňaný šľapacím kolesom, podobný princíp využívali studne pri stredovekých hradoch. Francúzsky panovník Luďovít XIV. (1638 – 1715) bol známy tým, že nerád chodil pešo. Preto mu jeho dvorný staviteľ Velayer postavil výťah, dokonca už s protizávažím (ktoré sa používa i dnes), ktoré vyvažovalo konštrukciu výťahu.

Prvý výťah v obytnom dome použil pravdepodobne v roku 1670 E. Weigel v Jene, avšak pravá éra výťahov sa začína až od roku 1853, kedy Američan Elisha Graves Otis skonštruoval a vystavoval výťah už v mnohom podobný výťahom súčasným. Výťah bol po stranách vedený vodítkami a mal bezpečnostné zariadenie. To tvorili tzv. zachytávače, ktoré v prípade pretrhnutí lana zabrzdili kabínu výťahu.

Prvý Otisov výťah bol nainštalovaný v obchodnom dome E. V. Haughwout, Co. v New Yorku v roku 1857. Obsluhoval päť poschodí a jazdil na vtedajšiu dobu neuveriteľnou rýchlosťou 0,2 m/s (dnes je bežná rýchlosť aj 2,5 m/s).

Výťahy tej doby mali parný pohon, prípadne pohon hydraulický: do valca pod piest sa čerpala voda (dnes hydraulický olej), ktorá piest zdvíhala. Hydraulické výťahy boli kedysi zdvíhané priamo piestnicou umiestnenou pod kabínou, takže nepotrebovali ani bezpečnostné zariadenie (kabína výťahu klesala samotiažou len tak rýchlo, ako to umožňovalo odpúšťanie vody z pod piestu), ani protiváhu. Výťah fungujúci na tomto technickom princípe bol inštalovaný napríklad v paláci rakúskeho cisára vo Viedni.

Výťah s elektrickým pohonom skonštruoval známy nemecký elektrotechnik a podnikateľ Werner von Siemens: elektromotor bol priamo pod podlahou a otáčal ozubeným pastorkom, ktorý sa – obrazne povedané - šplhal po ozubenom hrebeni. Roku 1880 Siemens tento výťah inštaloval na priemyselnej výstave v Mannheime.

V Čechách sa výrobou výťahov zaoberala firma Breitfeld – Daňek (neskoršie ČKD). Prvý výťah vyrobila už v roku 1876 a inštalovala ho v pivovare v Litoměřiciach. Pohon obstarával parný stroj. Prvý elektrický výťah s tlačidlovým zariadením u nás, tak ako ho poznáme dnes, jazdil v pražskom hoteli Modrá hviezda. Pekný výťah si na prelome storočí nechal na zámku v Konopišti postaviť aj následník Rakúsko – uhorského trónu Ferdinand d‘Este (1863 – 1914).

Od tých čias sa mnoho zmenilo. V priebehu 20. storočia sa na pohon výťahov začali používať jednosmerné pohony. Bezprevodový pohon výťahu bol riešený jednosmerným motorom, ktorý bolo napájaný vo Ward-Leonardovom zapojení z motor-generátora. Výťahy tejto konštrukcie poskytovali plynulý rozbeh a dojazd aj pri vysokých premávkových rýchlostiach.