Mrakodrapy v Bratislave

Začíname si zvykať, že súčasťou architektúry nášho hlavného mesta sa stávajú aj rôzne typy výškových budov. Niekto o nich hovorí s pochybnosťami, iných nadchýna technická a technologická vyspelosť, ktorá nám umožňuje stavať do tak úctyhodných výšok.

Ak sa pozrieme na históriu stavania výškových, alebo presnejšie povedané vysokých stavieb, zistíme, že prvými priekopníkmi boli stavitelia kostolov, ktorých cieľom bolo vzbudiť majestátnosťou stavby pocit úcty. Ale svoju trochu do tohto mlyna priniesli aj stavitelia pobrežných majákov.

Kolískou mrakodrapov sú Spojené štáty americké. Ich výstavba bola podmienená viacerými faktormi, predovšetkým prudkým nárastom počtu obyvateľov a rýchlo rastúcimi cenami pozemkov. Aby sa mohlo stavať do výšky, rozvinúť sa musela aj technológia stavania, priemyselná výroba stavebnej ocele a samozrejme, na svet museli prísť aj prvé rýchlo výťahy.

O mrakodrape, v pravom zmysle slova, môžeme hovoriť až pri stavbách vyšších ako 150 metrov. Za výškovú budovu sa považuje stavba vyššia ako 23 metrov. Teda Bratislava ešte nemá svoj skutočný mrakodrap, aj keď vysielač na Kamzíku má 200 metrov. Avšak vysielače a vyhliadkové veže sa do kategórie mrakodrapov nezaraďujú.

Teda ani bratislavský Manhattan nie je mrakodrap, čo ale neznamená, že svojou impozantnosťou nedokáže zaujať. Nakoniec, patrí medzi desať najvyšších stavieb Bratislavy. Tam, okrem Manhattanu, patrí napríklad Eurovea, Národná banka Slovenska, či budova Slovenskej televízie.